Zelená vízia pre Slovensko | ETS2 na Slovensku: Medzi klimatickými ambíciami a sociálnymi výzvami
- caklosp
- Sep 13
- 3 minút čítania
Rozšírenie emisného obchodovania na domácnosti a dopravu prináša otázky o cenových dopadoch aj príležitostiach pre zelenú transformáciu. Slovensko však stále váha s plnou transpozíciou smernice.
Minulý týždeň sme organizovali už 23. odbornú diskusiu zo série Zelená vízia pre Slovensko na tému rozšírenia emisného obchodovania na domácnosti a dopravu. Diskusia priniesla komplexný pohľad na implementáciu smernice ETS2, ktorá má od roku 2027 rozšíriť obchodovanie s emisnými povolenkami na vykurovanie domácností a dopravu. Experti z Ministerstva financií, úradu podpredsedu vlády a analytickej sféry analyzovali aktuálny stav príprav, očakávané dopady aj implementačné výzvy.
Neistý osud smernice ETS2
Slovensko, podobne ako väčšina krajín EÚ, zatiaľ plne netransponovalo smernicu ETS2. Ako uviedla Jarmila Trenčanská z úradu podpredsedu vlády: „My ako krajina sa snažíme pripravovať sociálno-klimatický plán, aby sme boli pripravení, keď sa vykoná plná transpozícia."
Situácia je však komplexná – len 11 z 27 členských krajín EÚ vykonalo plnú transpozíciu. Kristýna Mojzesová z Ministerstva financií poukázala na širší európsky kontext: „Bratia Česi vlastne prišli s iniciatívou, aby sa ETS2 či už odložila, či už sa stala dobrovoľnou, prípadne sa nejakým spôsobom stropovala tá cena." Dôsledky odkladu sú finančné - pri posune účinnosti ETS2 na rok 2028 by sa celková alokácia Sociálneho klimatického fondu znížila zo 65 na 54,6 miliárd eur. Pre Slovensko by to znamenalo pokles z 1,53 miliardy na 1,28 miliardy eur.
Cenové dopady: od stoviek po tisíce eur?
Podľa prezentovaných údajov by 23% bytových domov a 60% rodinných domov vykurujúcich plynom pocítilo priame dopady ETS2. Kľúčovým faktorom zostáva cena emisnej povolenky. „Pri očakávanej priemernej cene povolenky 46 eur za tónu CO2 sa cena plynu zvýši približne o 17%," uviedla moderátorka Eva Mihočková. V praxi to znamená dodatočných 360 eur ročne pre priemerný rodinný dom a 120 eur pre byt.
Analytik Radovan Potočár však upozornil na komplexnosť dopadov: „Pokiaľ benzín a nafta stúpnu o niekoľko centov, poďaž niekoľko desiatok centov, tak sa to samozrejme preklopí do cien potravín, do cien kávy, ktorú máme na stole, prakticky do cien všetkých tovarov a služieb."
Sociálny klimatický fond ako odpoveď
Sociálny klimatický fond má tlmiť dopady na najzraniteľnejšie skupiny. Trenčanská predstavila návrh opatrení: „Za sektor budov máme navrhnutých šesť investícií a jedno opatrenie." Ide najmä o pokračovanie programov obnovy rodinných a bytových domov, podporu sociálnych bytov a mikropodnikov. Kľúčovou výzvou zostáva definícia oprávnených žiadateľov. „Zrejme zavedením ETS2 nám do energetickej chudoby padnú aj domácnosti, ktoré tam v súčasnosti nie sú," upozornila Trenčanská.
Maximálne 37,5% alokácie fondu môže ísť na priamu finančnú podporu, zvyšok musí smerovať do investícií. Mojzesová zdôraznila potrebu koordinácie: „Bude aj dôležité, ako sa títo rezorty budú vedieť dohodnúť medzi sebou, pretože zatiaľ plánovaná alokácia je prekročená."
Implementačné výzvy a príležitosti
Financovanie prvého roku fondu zostáva nevyriešené. V čase konsolidácie verejných financií je otázne, kde štát nájde potrebné zdroje. Potočár varoval: „V situácii, kedy štát naozaj zvyšuje všetky možné dane, zavádza nové, snaží sa škrtať, tak je ťažko predstaviteľné, že na prvý rok fungovania ETS nájde stovky miliónov eur."
Diskusia ukázala aj potenciálne príležitosti - Slovensko je lídrom vo výrobe tepelných čerpadiel, hoci 90-95% produkcie ide na export. Mojzesová potvrdila pozitívny vplyv na stavebný priemysel a sektor energetickej efektívnosti.
Záver: Medzi ambíciami a realitou
Diskusia odhalila zásadné napätie medzi klimatickými cieľmi EÚ a sociálno-ekonomickou realitou Slovenska. Kým smernica ETS2 predstavuje dôležitý nástroj dekarbonizácie, jej implementácia vyžaduje starostlivú prípravu a adresnú podporu zraniteľných skupín.
Ako zhrnul Radovan Potočár: „Hľadáme balans medzi tým, čo je prijateľné, stráviteľné a tým, čo je ideálne." Úspech celého systému bude závisieť od schopnosti vlády komunikovať zmysel opatrení, zabezpečiť spravodlivú distribúciu podpory a využiť ekonomické príležitosti zelenej transformácie. Slovensko má pred sebou náročnú úlohu - pripraviť sa na implementáciu systému, ktorého budúcnosť je stále neistá, no ktorého dopady budú pre domácnosti a ekonomiku zásadné.