Téma

Debata o energetickej bezpečnosti sa na Slovensku často sústreďuje na ceny plynu, dovoz surovín či nové zdroje energie. Oveľa menej pozornosti sa venuje tomu, kde energiu reálne spotrebúvame najviac - v budovách.

Školy, nemocnice, úrady, sociálne zariadenia, športoviská či kultúrne domy predstavujú významnú časť verejného majetku a zároveň veľký priestor na úspory. Práve verejné budovy môžu byť najrýchlejšou a najlacnejšou cestou k nižšej spotrebe plynu, nižším účtom a vyššej energetickej odolnosti štátu.

Podľa údajov Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky majú budovy najvyšší podiel na spotrebe plynných palív aj tepla. Zároveň sú sektorom, ktorý svoju spotrebu znižuje najrýchlejšie. Napriek tomu zostáva veľká časť budov stále neobnovená a Slovensko nevyužíva plný potenciál modernizácie.

​

Jedným z najefektívnejších nástrojov, ako obnovu zrýchliť bez okamžitého tlaku na verejné rozpočty, sú garantované energetické služby (GES / EPC model) – teda modernizácia vykurovania financovaná z budúcich garantovaných úspor energie.

​

V čase geopolitickej neistoty, rastúcich cien energií a tlaku na konkurencieschopnosť ekonomiky vzniká zásadná otázka: Kedy obnovíme naše verejné budovy , aby boli čo najviac energeticky efektívne?

Diskusia otvorí otázky:

• Prečo sú verejné budovy kľúčové pre energetickú bezpečnosť Slovenska?

• Koľko peňazí štát každoročne stráca cez neefektívne školy, nemocnice a úrady?

• Prečo je obnova budov pomalá, administratívne náročná a nekoordinovaná?

• Ako nastaviť financovanie tak, aby modernizácia prebiehala systematicky a nie nárazovo?

• Akú úlohu môžu zohrávať garantované energetické služby pri modernizácii verejného sektora?

• Majú mať prioritu zateplenie, moderné vykurovanie, tepelné čerpadlá alebo fotovoltika?

• Ako spojiť energetickú transformáciu s nižšími výdavkami verejného sektora?

Diskutujúci