Plošná energopomoc, ktorá by mala v roku 2025 dosiahnuť hodnotu 280 miliónov eur, predstavuje kontroverzný krok vlády na zmiernenie rastúcich cien energií pre domácnosti. Tieto prostriedky majú byť použité na sanovanie cien plynu a tepla, ktoré výrazne stúpnu, pričom nárast nákladov pri tarife D3 môže dosiahnuť takmer 344 eur ročne.

 

Odborníci však upozorňujú, že plošná pomoc zaťaží štátny rozpočet a poskytne rovnaké výhody aj domácnostiam, ktoré ju nepotrebujú, čím sa stráca sociálna spravodlivosť. Navyše, tento prístup nemotivuje domácnosti k znižovaniu energetickej spotreby ani k investíciám do efektívnejších technológií, čím sa predlžuje ich závislosť na drahých energiách.

 

Adresná pomoc, ktorá by sa sústredila na najzraniteľnejšie skupiny, je podľa odborníkov efektívnejším riešením, ale vyžaduje funkčný systém identifikácie potrieb a spoluprácu viacerých rezortov, čo na Slovensku stále chýba. Analytici zároveň varujú, že plošná pomoc nielenže neprinesie dlhodobé riešenia, ale môže tiež zvýšiť deficit rozpočtu, čím sa budúci rok stane pre vládu ešte náročnejším.

 

Okrem toho rast DPH na 23 % situáciu ďalej komplikuje, pretože zvýši náklady pre domácnosti. Napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva deklaruje pripravenosť zaviesť adresnú pomoc, jej konkrétne kontúry zatiaľ chýbajú, čo ponecháva mnohé otázky o udržateľnosti a spravodlivosti súčasného prístupu nezodpovedané.

​

Kľúčové otázky na diskusiu:

1. Aké opatrenia na konsolidáciu verejných financií majú najnižší dopad na zraniteľné skupiny?

2. Je možné zladiť znižovanie výdavkov s efektívnym poskytovaním energopomoci?

3. Aký model pomoci (plošný, adresný) je dlhodobo udržateľný a spravodlivý?

4. Ako možno využiť príjmy z ETS alebo iných klimatických nástrojov na financovanie energopomoci?

5. Aké legislatívne alebo administratívne zmeny sú potrebné na lepšiu koordináciu energopomoci a rozpočtovej konsolidácie?