VIDEO | Slovensko bez kompasu: Odborníci bijú na poplach kvôli chýbajúcej stratégii krajiny

Slovensko čelí narastajúcim výzvam bez jasného strategického smerovania a riskuje, že sa dostane na cestu úpadku. Upozornili na to účastníci diskusie o budúcnosti krajiny, ktorí sa zhodli, že bez systémových zmien a dlhodobej vízie zostaneme odkázaní na improvizáciu a budeme definitívne zaostávať za okolitými krajinami.

BRATISLAVA - V diskusii s názvom "Slovensko bez kompasu: Výzva verzus improvizácia" sa stretli odborníci z rôznych oblastí, aby analyzovali aktuálny stav krajiny a možnosti jej ďalšieho rozvoja. Podujatie zo série diskusií o zelenej vízii pre Slovensko organizovali SME konferencie v spolupráci so Slovenskou klimatickou iniciatívou.

Diskutovali Ľubomír Andrássy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, Ján Biznár, viceprezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, a Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne. Moderovala Eva Francová z denníka SME.

Videozáznam z diskusie

Hlavným záverom stretnutia je, že Slovensko potrebuje urgentnú systémovú zmenu v prístupe k strategickému plánovaniu, aby sa vymanilo z chronickej improvizácie a našlo svoju pozíciu v meniacecom sa svete. Bez tejto zmeny krajina čaká ďalšie zaostávanie a postupný úpadok v porovnaní s okolitými štátmi.

Koniec éry "tigra Európy" a strata smeru

Kým v rokoch 2002-2007 bolo Slovensko považované za "tigra Európy", dnes sa nachádza v úplne inej situácii. Keď moderátorka položila otázku, ako by dnes charakterizoval krajinu, Ján Biznár odpovedal jednoznačne: "Podľa. To bolo veľmi, veľmi rýchle, veľmi jednoznačné."

Biznár následne vysvetlil podstatu problému: "Myslím si, že to čo nám chýba tak je nejaká stratégia, vôbec nejaká stratégia. Nejaký hospodársky plán rozvoja Slovenska, z neho odvíjajú všetky ďalšie následné plány smerovania Slovenska. Takže to nám chýba, keď to nemáme, tak sme odkázaní na čistú improvizáciu a podľa toho to tak aj vyzerá."

Matej Horňák poskytol hlbšiu analýzu príčin tohto poklesu: "Tie viaceré časy Slovenska sú už asi pravdepodobne za nami a stačí sa pozrieť len na ten hospodársky rast, či sa pozrieť na mieru dobiehania Európskej únie. Keď sa nám podarilo za tie dekády uzavrieť asi 30 percentuálnych bodov rozdielu oproti európskemu priemeru." Analytik ďalej vysvetlil, že "aktuálne sa už niekoľko rokov potácame okolo úrovne okolo tej 80-ky a nevieme sa pohnúť ďalej. Ten rastový model, ktorý sme my, na ktorých sme naskočili po roku 2000... sa už do veľkej miery vyčerpal, pretože sme dokázali veľmi efektívne ťažiť z našej výhody lacnej pracovnej sily."

Kľúčový je Horňákov záver: "Každá krajina, keď dosiahne nejakú úroveň a nejaký level svojho rozvoja, sa dostane do bodu, kedy už len kopírovať niečo, čo niekto iný robí, nestačí a musíme začať prinášať aj niečo nové. Takže asi je čas, aby sa Slovensko stalo aj takým inovátorom."

Historická paralela s rokom 1998

Ľubomír Andrássy poskytol historický kontext a prirovnal súčasnú situáciu k prelomovému obdobiu konca 90. rokov: "Vy ste začali veľmi zaujímavo rokom 2002 až 2007, rok 2002-2007 by nebol, ak by nebolo roku 98. Tí pamätníci vedia sa zamyslieť a vedia sa preniesť do roku 97-98, ak by tu sedela vtedy ministerka financií Brigita Schmögnerová, ktorá v novembri mala problém, lebo sme nemali v štáte na výplaty štátnych zamestnancov."

Andrássy zdôraznil, že úspech začiatku tisícročia nebol náhodný: "Od roku 98 do 2002 sa prijali najreformnejšie zákony, musela sa zásadne zmeniť stratégia fungovania našej krajiny. Museli sme povedať, že kde je naše miesto, lebo sme si pamätali to, čo bolo pred rokom 89."

Predseda NKÚ je presvedčený, že "sa nachádzame asi presne v tej istej situácii, ako sme sa nachádzali v roku 98, musíme sa zastaviť, musia sa politickí reprezentanti so zamestnávateľmi so štátnymi verejnými inštitúciami, s odbornou, ale aj laickou verejnosťou dohodnúť, že čo sú tie kľúčové piliere."

Fatálny nedostatok strategického plánovania

Najkritickejším problémom je podľa všetkých účastníkov diskusie úplná absencia systematického strategického plánovania. V správe o kontrolnej činnosti za rok 2024 NKÚ priamo konštatoval, že "Slovensko funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku."

Andrássy vysvetlil príčiny tohto stavu: "Všetko začína a končí pri politických reprezentantoch. Ak si vezmete prečo rok 2002 bol taký aký bol, tak v roku 98 súťažila strana demokratickej ľavice, súťažilo DPH, súťažilo SDKÚ, súťažila maďarská koalícia o vízie, o predstavy, čo chceme urobiť v školstve, čo môžeme urobiť v regionálnom rozvoji."

Kontrastoval to so súčasnosťou: "Povedzte mi, aké programy majú dnes politické strany, ktoré sa uchádzajú o dôveru voličov? Jednostranové, dvojstranové marketingové floskule, ktoré vám o ničom nepovedia."

Paradoxne, ako ukázal Andrássy, stratégia existovala: "Bol som v diskusii, kde som sa opýtal, že či vôbec niekedy Slovensko malo nejakú víziu svojho rozvoja a odpoveď je áno, ale vznikala v roku 2010-2014, je to vízia rozvoja slovenskej republiky do roku 2030."

Na tejto vízii sa podieľal akademický sektor, slovenská akadémia vied, univerzity i podnikatelia. "Najsmutnejšie na tomto celom príbehu je, že tento veľký potenciál tejto vízie sa nikdy nepremietol do praktického života. My sme nikdy nekráčali podľa tohto scenára."

Zlyhanie v krízových situáciách

Diskusia odhalila, že Slovensko sa nepoučilo ani z nedávnych kríz. Matej Horňák upozornil: "My sme v podstate počas tej nazvime to zlatej dekády medzi rokmi 2010-2020, kedy naozaj tá situácia ekonomická bola dobrá, rast bol stabilný, inflácia bola nízka... nevieme z akého dôvodu to nemáme takto nastavené aj na úrovni štátu, aby sme si čím skôr začali vytvárať nejaký vankúš."

Ján Biznár prirovnal situáciu k haseniu požiaru: "Podľa mňa sme sa veľa vecí naučili, len kým sme ich stihli použiť, tak prišla ďalšia kríza. To je kríza za krízou a ja to prirovnávam k situácii, keď nemáte protipožiarne zariadenie a horí vám dom, tak v prvom rade hasíte dom, až potom budete robiť plány na protipožiarne opatrenia."

Andrássy bol kritický k tomu, ako štát reagoval na pandémiu: "Sme boli jediní, ktorí sme povedali, že to, že sme dali viac ako 50 miliónov do vedy a výskumu, najúspešnejšie boli súkromné firmy, ktoré vyvinuli nové technológie zariadenia na pomoc pre liečenie pacientov."

Keď prišla ďalšia kríza - africký mor ošípaných - "čo sme robili iné ako pred 4 rokmi? Presne ten istý chaos, rozhodnutia s krížikom po pohrebe po 2-3 týždňoch."

Rezortizmus ako systémová prekážka

Jednou z hlavných prekážok efektívneho riadenia je podľa Andrássyho zakorenený rezortizmus: "Na Slovensku máme po roku 89 totálne zakorenený rezortizmus. Každý rezort sa hrá na vlastnom piesočku. Každý rezort si myslí, že urobí to a má dosah na všetko."

Tento prístup paralyzuje riešenie prierezových tém: "Preto nám nefunguje zelená ekonomika v doprave. Preto nám nefunguje zelená ekonomika v regionálnom rozvoji. Prečo dodnes nemáme klimatický zákon? Veď klimatický zákon mal zadefinovať základné rámce, mantinely, aby sme sa vedeli v tom pohybovať."

Riešením by mal byť silný analytický útvar priamo pod predsedom vlády: "Ak nebudeme mať lídra pre stratégiu a nebudeme mať útvar, ktorý bude silný analytický útvar, ktorý bude zodpovedať možno priamo predsedovi vlády, my sa nepohneme."

Andrássy zdôraznil: "Základným predpokladom pre to, aby stratégia sa realizovala, aby bola úspešná, musí byť udržateľné a predvídateľné prostredie a musí byť legislatívna istota."

Problematická konsolidácia verejných financií

Aktuálna konsolidácia verejných financií vyvoláva vážne obavy medzi podnikateľmi. Ján Biznár neskrýval pesimizmus: "Keď chodím v poslednom čase do takýchto diskusií, musím si vždy dať predtým meditáciu, aby som našiel nejaké pozitívne myšlienky, lebo taká depresia aká je na Slovensku, to už ja si fakt nepamätám."

Konkrétne problémy popísal takto: "Podniky odchádzajú zo Slovenska. Vidíme, že sa zatvárajú firmy, neexistuje žiadna účinná pomoc podnikateľskému prostrediu. Ak je nejaká, tak miniatúrna."

Kritizoval prístup vlády: "Energo pomoc v priemyselne vyspelých krajinách smerovala predovšetkým do podnikateľského sektora, teda adresne. Na Slovensku sme tu spravili veľmi populisticky. Dôsledkom bolo, že sme zavreli fabriky Slovákov." Najväčší problém vidí v nastavení konsolidácie: "Konsolidácia je spravená na strane príjmov do štátneho rozpočtu a nie nejakú úsporu výdavkov."

Matej Horňák vysvetlil širšie súvislosti: "Jednou z tých dôležitých vecí, ktorá nám do tohto vstupuje, sú ratingové agentúry. Veľmi veľa sa o tom rozprávalo, keďže jedna z ratingových agentúr nám len niekoľko týždňov dozadu znížila svoj výhľad zo stabilného na negatívny." Analytik upozornil na dlhodobé riziká: "Ak nebudeme schopní napríklad zareagovať na niektoré globálne trendy, povedzme na elektromobilitu, pritom ako dôležitý je automobilový priemysel na Slovensku, má to potenciál ohroziť tú schopnosť splácať naše záväzky v budúcnosti."

Dramatické infraštruktúrne zaostávanie

Diskusia odhalila šokujúce zaostávanie v infraštruktúre, najmä v železničnej doprave. Ján Biznár poskytol porovnanie s okolitými krajinami: "České železnice nie že sú pred nami, sú jedny z najlepších ak nie najlepšie v Európe... a my sme takmer najhorší, čiže už to nie, že ideme iným smerom. Už sme na opačných koncoch zemegule."

Podobne pozitívne hodnotil vývoj v iných krajinách: "Poľsko pred 20 rokmi to bola čierna dopravná diera Európy. Dneska sú poliaci podobne na špiciach ako češi. Pred 20 rokmi si povedali, že idú investovať do infraštruktúry nejakým spôsobom a držia to, či sú tam praví alebo ľaví."

Biznár vysvetlil, prečo okolitým krajinám sa darí: "Češi na to nemajú žiadny zákon, tam v Česku je ohromná vec - politická kultúra. Tam naprieč všetkými stranami tá štátna dopravná politika sa drží."

Ako pozitívny príklad uviedol Rakúsko: "Tam majú plán na najbližších 15 rokov stratégiu rozvoja infraštruktúry a potom vždycky na najbližších 6 rokov majú už presný harmonogram práce jednotlivých projektov, aby sa zachovala aj tá kontinuita medzi jednotlivými vládami."

Andrássy poukázal na konkrétne zlyhania: "Ak by táto diaľnica, ak by bol tento úsek postavený a otvorený v čase, kedy mal byť, tak máme úplne iné ekonomické benefity a je úplne iná výsledná cena danej investície ako je dnes."

Ignorovanie zelených a klimatických výziev

V oblasti klimatických cieľov a zelenej transformácie Slovensko takisto dramaticky zaostáva. Len jeden z desiatich eur z verejných investícií je dlhodobo viazaný na klimatické alebo udržateľné ciele.

Andrássy upozornil na paradoxné rozhodnutia: "My tu máme jednu z najekologickejších fabrík na svete na výrobu hliníka, nechali sme ho zavrieť a dovážame hliník z Číny, ktorý má štyrikrát násobne väčšie emisie na výrobu jednej tony hliníka."

Podobne kriticky hodnotil prístup k železničnej doprave: "My tu máme zelenú mobilitu. Železničná doprava je elektro-elektrifikovaná doprava. My máme železničnú zelenú mobilitu a nepodporujeme ju. Máme najnižšie investície, najhorší stav." NKÚ ukončil kontrolu klimatických záväzkov s alarmujúcim záverom: "Náš výsledok bol zobraný zo strany zodpovedných inštitúcií tak, že my sme tí, ktorí sú lobisti Green Deal."

Andrássy upozornil na ďalšie riziká: "Pozrime sa na problematiku sucha. Európska komisia schváli stratégiu podpory vodného hospodárstva a na Slovensku je len debata o tom, či majú byť vodné dlhopisy alebo nie."

Zlyhanie tripartity a dialógu

Biznár otvorene kritizoval fungovanie tripartity: "V rámci asociácie priemyselných zväzov a dopravy sa obávame, že celá tripartita, debaty so zástupcami zamestnávateľských zväzov sú pre predstaviteľov vlády len akási PR záležitosť. Oni nás síce počúvajú, ale neberú si z toho nič."

Asociácia preto "zvažujeme, či vôbec majú z takéhoto stretnutia zmysel, ak to má mať len ten zmysel, že sa s nami odfotil a že máme debatovali so zamestnávateľmi. To nie je debata, to je spoveď."

Biznár ďalej konštatoval: "Nevnímame absolútne žiadne prorastové opatrenia. Ako môžete zvyšovať hospodársky rast, keď nemáte prorastové opatrenia? A to musí byť nevyhnutne současťou toho konsolidačného balíčka."

Inštitucionálne slabosti a dôvera

Matej Horňák predstavil alarmujúce zistenia z indexu prosperity: "Slovensko sa umiestňuje na mnohých z týchto ukazovateľov na posledných miestach a aj preto v tom celkovom indexe prosperity sme padli na 23.-24. miesto."

Osobitne problematická je dôvera v inštitúcie: "Tá dôvera v inštitúcie na Slovensku je naozaj slabá, ľudia jednoducho inštitúciám nedôverujú... tie súdne spory u nás trvajú veľmi dlho, tie lehoty sú príliš dlhé, správne konania trvajú príliš dlho."

Andrássy upozornil na útoky na kontrolné inštitúcie: "Nikdy som nezažil, že by najvyšší kontrolný úrad bol atakovaný žalobami na súd, že poškodzujeme dobré meno štátnym inštitúciám len preto, lebo upozorňujeme na možné riziká."

Potreba systémovej reformy

Všetci účastníci sa zhodli na potrebe zásadnej systémovej reformy. Andrássy zdôraznil: "Potrebujeme naozaj naše verejné financie skonsolidovať nie pre súčasnosť, pre budúcnosť. Pretože tie miliardy, ktoré budeme mať, zvýšenie štátneho dlhu znamená, že na budúci rok budeme dávať asi o 250 miliónov viac na splácanie dlhu." Upozornil aj na európsky kontext: "Európska únia od roku 2028 bude musieť splácať svoje pôžičky na úrovni 30 miliárd ročne, to bude velikánska otázka. Tlak na slovenský rozpočet - budeme musieť ďalej konsolidovať, prestanú nám prúdiť peniaze z európskeho rozpočtu."

Horňák zdôraznil význam inštitúcií: "Aj moderná ekonómia už pochopila, že úloha inštitúcií v tom rozvoji štátu je naozaj kľúčová. Potrebujeme tri základné body: dobre nastavené pravidlá v krajine, dobre spravované inštitúcie, ktoré vedia tieto pravidlá efektívne vynucovať, a dobrých politikov."

Geopolitický kontext a 4 svetové strany

Diskusia sa dotkla aj aktuálnej politiky "4 svetových strán". Andrássy bol kritický: "Presne bez stratégie je všetko a nič. 4 svetové strany sú všetko a nič. To je absolútne impotentné, nemôžete, lebo nemáte personálne, finančné, žiadne kapacity, aby ste vedeli obehnúť celý svet."

Biznár apeloval na realitu: "Ja by som celkom ocenil, keby vôbec celá verejná diskusia sa netočila o 4 svetových stranách, ale uvedomili sme si, že sme my, slovenská republika, súčasťou Európskej únie a súčasťou NATO - najsilnejších ekonomických a vojenských a politických zoskupení."

Horňák dodal: "Európska únia je náš životný priestor, smeruje tam väčšinu našich exportov. Máme tam väčšinu našich obchodných partnerov."

Výzva pre budúcnosť

Účastníci diskusie sa zhodli, že riešenie existuje, ale vyžaduje politickú vôľu a aktivizáciu občianskej spoločnosti. Andrássy zdôraznil: "Spoločnosť je tak silná, ako má silné a odborne podkuté svoje inštitúcie. Spoločnosť nestojí na tom, či je politik Jano, Fero, Mišo, či predsedom vlády je Myška alebo niekto iný."

Biznár vyzval na aktivizmus: "Nebáť sa a nekradnúť, ako hovoril Masaryk. To by stačilo... už naši pradedovia bojovali so zbraňou v ruke. My nemusíme žiadne zbrane, stačí len nebáť sa a nekradnúť."

Andrássy uzavrel s odkazom na demografiu: "Ak nebudeme mať na prvom mieste demografiu, ak nebudeme mať na prvom mieste rodiny, nebudeme mať to podstatné. My nebudeme mať s kým kresliť, modelovať a realizovať našu budúcnosť."

Diskusia ukázala, že Slovensko stojí na križovatke. Buď nájde cestu k systematickému strategickému plánovaniu s jasnou víziou a silnými inštitúciami, alebo sa definitívne dostane na cestu úpadku. Čas na rozhodnutie sa kráti a každý deň bez jasnej stratégie znamená ďalšie zaostávanie za dynamicky sa rozvíjajúcimi okolitými krajinami.